24.január 2019, Dominika Hvorková
Jedným z veľkých plusov našej školy je, že sa tu často konajú rôzne neformálne spôsoby vyučovania, prednášky a besedy. Rozprávame sa na nich napríklad o médiách s ľuďmi, ktorí v tejto sfére dnes aktívne pracujú, alebo o našom štáte a jeho histórii. Vždy to je niečo, vďaka čomu môžeme pochopiť súvislosti zaujímavejším spôsobom ako len z učebníc. Vo štvrtok 24. januára sme ale mali prednášku o emóciách. A kto by so stredoškolákmi riešil emócie?!
Profesor Michal Chabada. Vedúci Katedry filozofie UK prišiel na SOŠMIŠ na podnet študentov 3.B triedy. Svoju prednášku začal slovami „Ako sa máte?“ a už v tom momente si získal našu pozornosť. Dokonca aj keď po 45 minútach zvonilo na prestávku, všetci sme ďalej pozorne počúvali a zapájali sa do diskusie.
Stručné informácie o dejinách stredovekej filozofie vystriedali príklady z každodenného života. Dozvedeli sme sa, aké druhy emócií poznáme, ako nás ovplyvňujú fyzicky a akú úlohu v nich zohráva mozog (alebo rozum, pretože ako vraj povedal Sokrates: „Myslíme rozumom, nie mozgom.“)
Autor: Lucia Lučivňáková
Dôležitá nie je otázka smrti, ale toho, čo teraz robíte so svojím životom
Po skončení prezentácie a prednášky sme začali diskutovať. Prváci aj tretiaci kládli rôzne existenčné otázky a rozhodne mali čo povedať. Keď sa jedna prváčka profesora opýtala, ako sa vysporiadať so smrťou, zostal prekvapený. Napriek tomu sa s nami úprimne delil o jeho myšlienky a postoje.
„Myslím si, že táto akcia mala zmysel. Bola to pre nás cenná skúsenosť, pretože sme ešte na škole nemali odborníka z filozofie,“ povedala učiteľka Böhmerová.
Prednáška sa páčila aj mnohým ďalším študentom, Michal Chudý z 3.B ocenil najmä precízne pripravenú prezentáciu a príjemný prejav.
Je v poriadku cítiť sa nahnevane, smutno, veselo, akokoľvek. Všetko je to úplne prirodzené, a ako povedal Chabada, neexistujú dobré alebo zlé emócie, ony jednoducho sú. Najdôležitejší je spôsob, ako sa s nimi zdravo vysporiadame, aby sme mali v živote rovnováhu. V dnešnej dobe, keď sa emócie tlmia a skrývajú, je dôležité, aby si to ľudia uvedomovali a aby boli ľudia, ktorí nám to budú pripomínať. Práve preto si aj ja myslím, že prednáška bola pre študentov veľkým prínosom a profesorovi Chabadovi v mene SOŠMIŠ ďakujem za jeho čas.